bola, je a navždy bude môj úplne prvý jazvečík, vďaka ktorej som si toto plemeno zamilovala. Ešte ako chudobný študent som pre ňu tajne cestovala autobusom do ďalekej Prahy, keď otec doma zakázal ďalšieho psa. Po týždni ju nosil na rukách a dodnes ju často spomína. Bola to jemná dáma, bojazlivej povahy voči ľuďom, no myši nemali šancu. Počas mojich rokov v zahraničí žila s rodičmi a na motorkách s nimi precestovala celú Európu. Dala život štyrom šteniatkam, ktoré sa, rovnako ako ona, dožili vysokého veku a mali šťastný život.